ROZHOVOR - Samorast, ktorý má rád čaro života
Medard Slovík (1973) vydal svoju tretiu knižku. Po zbierke básní Medardovská kvapka (1999) a próze Kont(a)ranto (2003) mu nedávno vo vydavateľstve RAK v Budmericiach vyšla knižka básní Horské dúšky medu. Autor ju dokončil minulý rok, keď bol v Kristových rokoch, preto sa aj v peknej béžovohnedej knižočke s okrovým okrajom skrýva 33 básničiek a posledná sa volá 33 rokov. Medard Slovík, pracovník mestskej knižnice v Námestove, sa narodil v kraji pod Babou horou – v Rabčiciach, kde stále býva. Vo svojej doterajšej tvorbe čerpá najviac práve z tohto kraja, no v aktuálnej knižke nájdeme i básničky z jeho ciest. Útlu zbierku dotvárajú ilustrácie mladej výtvarníčky Zuzany Vrábelovej, ktoré s textom nevtieravo korešpondujú. Autorovi sme položili niekoľko otázok.
Najskôr by sme mohli vysvetliť, ako ste sa dostali k vydavateľstvu RAK a prečo ste sa rozhodli vydať svoju knižku básní práve tam?
Pri besedách historika Pavla Dvořáka v Námestove, ktorý vlastní vydavateľstvo RAK, som ho sprevádzal a celkom sme si padli tak ľudsky do oka. Mal som pocit, že už dozrel čas na ďalšiu moju knižočku. Tá predchádzajúca, Kont(a)ranto, sa mu veľmi páčila. Preto som sa ho spýtal, či by nechcel vydať moju novú zbierku básní. On súhlasil, a tak som na tom postupne začal pracovať. No a samozrejme, vydavateľstvo Rak má dobré meno na Slovensku, vydáva knižky aj mimo historickej edície. Má tiež on-line internetové kníhkupectvo, takže moja knižka sa dá kúpiť cez internet.
Kam by ste sami zaradili svoju poéziu, k akému jej typu? Ktorí autori sú vám blízki?
Doma v knižnici sme vždy mali veľa poézie. Moja mama ju má rada, a tak som od malička pri čítaní pričuchával aj k poézii. No nie nejako systematicky, skôr dobrodružne som si vyberal z knižnice knihy, ktoré ma oslovili. Najviac sa mi z poézie páčila Emily Dickinsonová, Ovídius, Ján Smrek, Miroslav Válek, Daniel Raus. Rád si prečítam aj japonské haiku a súčasných slovenských autorov. Myslím, že som samorast, nemám v obľube definície, zaraďovanie a škatuľkovanie. Píšem poéziu prítomného okamžiku, zachytávam atmosféru života okolo seba. Mám rád tie čarovnejšie veci. Inšpiráciou sú mi hory, ladné krivky dievčat, keď mi padnú do oka, a samozrejme, sám život v tom dobrom aj zlom – tak ako plynie.
Do akej miery sa podieľal na zostavení knižky editor Jaroslav Klus? Robili ste nejaký výber z väčšieho množstva básní? Rozumeli ste si pri tom – aj keď obaja máte dosť odlišné poetiky?
Robili sme výber z básničiek, ktoré som napísal od mojich 18 rokov až doteraz. Mal som pocit, že by som mal niečo so svojou poéziou spraviť – očistiť zrno od pliev, pre to som oslovil Jara Klusa. Je učiteľ a tiež píše básne. V tom je správnosť voľby – vybrať si za editora niekoho, kto má celkom odlišnú poetiku, ale zároveň sa s ním dá o poézii slobodne debatovať. Ukázal mi, čo všetko sa dá technicky spraviť s básničkou, aby bola vybrúsená ako diamant. Pracovne sme si rozumeli dobre, stretli sme sa päťkrát. Vybrali sme básničky, kde bolo potrebné, skrátili a upravili sme ich. Nakoniec sme ich zostavili v poradí, v akom za sebou v knižke nasledujú.
RUDOLF JUROLEK
Najskôr by sme mohli vysvetliť, ako ste sa dostali k vydavateľstvu RAK a prečo ste sa rozhodli vydať svoju knižku básní práve tam?
Pri besedách historika Pavla Dvořáka v Námestove, ktorý vlastní vydavateľstvo RAK, som ho sprevádzal a celkom sme si padli tak ľudsky do oka. Mal som pocit, že už dozrel čas na ďalšiu moju knižočku. Tá predchádzajúca, Kont(a)ranto, sa mu veľmi páčila. Preto som sa ho spýtal, či by nechcel vydať moju novú zbierku básní. On súhlasil, a tak som na tom postupne začal pracovať. No a samozrejme, vydavateľstvo Rak má dobré meno na Slovensku, vydáva knižky aj mimo historickej edície. Má tiež on-line internetové kníhkupectvo, takže moja knižka sa dá kúpiť cez internet.
Kam by ste sami zaradili svoju poéziu, k akému jej typu? Ktorí autori sú vám blízki?
Doma v knižnici sme vždy mali veľa poézie. Moja mama ju má rada, a tak som od malička pri čítaní pričuchával aj k poézii. No nie nejako systematicky, skôr dobrodružne som si vyberal z knižnice knihy, ktoré ma oslovili. Najviac sa mi z poézie páčila Emily Dickinsonová, Ovídius, Ján Smrek, Miroslav Válek, Daniel Raus. Rád si prečítam aj japonské haiku a súčasných slovenských autorov. Myslím, že som samorast, nemám v obľube definície, zaraďovanie a škatuľkovanie. Píšem poéziu prítomného okamžiku, zachytávam atmosféru života okolo seba. Mám rád tie čarovnejšie veci. Inšpiráciou sú mi hory, ladné krivky dievčat, keď mi padnú do oka, a samozrejme, sám život v tom dobrom aj zlom – tak ako plynie.
Do akej miery sa podieľal na zostavení knižky editor Jaroslav Klus? Robili ste nejaký výber z väčšieho množstva básní? Rozumeli ste si pri tom – aj keď obaja máte dosť odlišné poetiky?
Robili sme výber z básničiek, ktoré som napísal od mojich 18 rokov až doteraz. Mal som pocit, že by som mal niečo so svojou poéziou spraviť – očistiť zrno od pliev, pre to som oslovil Jara Klusa. Je učiteľ a tiež píše básne. V tom je správnosť voľby – vybrať si za editora niekoho, kto má celkom odlišnú poetiku, ale zároveň sa s ním dá o poézii slobodne debatovať. Ukázal mi, čo všetko sa dá technicky spraviť s básničkou, aby bola vybrúsená ako diamant. Pracovne sme si rozumeli dobre, stretli sme sa päťkrát. Vybrali sme básničky, kde bolo potrebné, skrátili a upravili sme ich. Nakoniec sme ich zostavili v poradí, v akom za sebou v knižke nasledujú.
RUDOLF JUROLEK
Komentáre