Príspevky

Zobrazujú sa príspevky z dátumu 2009

Mini recenzia na knihu Štyri sezóny básne

Obraz
Stále sa vraciam do tej istej básne Ondrejovi Štyrákovi, mužovi zrelého veku, vyšiel prednedávnom básnický debut – Štyri sezóny básne. A to v cykloch Krídla, Zvuky, Čas a Návraty. Bežného človeka by možno napadla otázka: Prečo muž zrelého veku píše básne? Nestačí mu svet, v ktorom žije? Zarobiť si peniaze a potom ich zase minúť? Dýchať vzduch, umiesiť deti, pracovať a raz odísť? Odpoviem si sám – nestačí. A dodám – je dobré, že sú muži zrelého veku, ktorí vypovedajú o sebe a svete! Poodhaľujú zákulisie prežívania duše, piesne, ktorá v nich zrela už niekoľko rokov. Štyráková poézia je ako hudba, tečúca priamo životom, valiaca sa pomaly, inokedy rýchlejšie. Je to tok plynúcich myšlienok, pocitov, spomienok, túžob a prívalových dažďov, ktoré nás odnášajú raz tu a potom zasa tam. Niektoré miesta v básni sa náhodne pripodobňujú výkrikom textov Ivana Štrpku v piesňach Deža Ursinyho. Ako mi to, napríklad, znelo v tomto Štyrákovom verši: „Raz to všetci zažijú – tu túžbu vdýchnuť do plných pŕs